Dnes ma napadla myšlienka, že by som chcela jednoducho žiť a zároveň žiť jednoducho.
Táto doba je plná informácií, zo všadiaľ sa na nás hrnú. Aj sami ich vyhľadávame. Sama za seba mám pocit, že som čím ďalej, tým viac zmätená. Čítam články o ľudoch, zaujímavé rozhovory, videá, čítam knihy a z toho všetkého už neviem, čo je pre mňa správne.
Napríklad:
- čo mám presne jesť,
- či môžem jesť mäso,
- takisto by som sa chcela o Seba viacej starať, ale neviem, či je správne sa líčiť a tým zvýrazniť svoje prednosti alebo nechať vyniknúť svoju prirodzenú krásu,
- či ísť nekompromisne za svojím cieľom a BOJOVAŤ za svoje šťastie alebo nechať veci voľne plynúť
a takých mojich menších dilem akosi stále pribúda.
Tak veľmi sa bojím urobiť rozhodnutie, aby som neurobila nejakú chybu.
Ale čo ak by som sa na všetko vykašľala a naučila sa robiť veci tak, ako to cítim. Bez ohľadu na to, či je to správne alebo nie. Chcem robiť to, čo ma urobí šťastnejšou, pokojnejšou a vyrovnanejšou, aby som spätne neľutovala svoje činy. Chcem sa naučiť naplno prežívať prítomný okamih, robiť činnosti, ktoré sa možno budú zdať málo dôležité a málo potrebné pre môj rozvoj. Nepovedú moju hviezdu na chodník slávy, nebude o mne vedieť množstvo ľudí, ale chcem ich vykonávať s láskou a plným nasadením. Žiť jednoduchý život, ale naplnený. A naozaj sa naučiť žiť a to vedome, sústrediť sa na to, čo robím a prečo to robím. Aby mi ten jednoduchý život dával zmysel. Chcem sa naučiť vidieť krásu aj v "obyčajnom" kvietku, v "obyčajnom" človeku, v "obyčajnej" chvíli, v "obyčajnej činnosti",... Načo si život komplikovať, keď môžeme žiť jednoducho. V JEDNODUCHOSTI JE KRÁSA.
